Spomienky na Žilinu – I takáto bola Žilina – V. diel

Hodnotiaca správa projektu

Vyhodnotenie grantovej dotácie občianskeho združenia FACTA NON VERBA, Centrum pre dejiny Žiliny a dejiny drotárstva, pre projekt Spomienky na Žilinu – I takáto bola Žilina – V. diel. Zmluva o poskytnutí grantovej dotácie číslo 76/2015 – OKŠCRMR/2015; číslo žiadosti o grantovú dotáciu K35

Občianske združenie FACTA NON VERBA, Centrum pre dejiny Žiliny a dejiny drotárstva sa podujalo  i v tomto roku vydať spomienky tentoraz pána Júliusa Užáka, ktorý sa v Žiline narodil a s mestom je spätý celý jeho život. Jedná sa už o V. diel Spomienok na Žilinu. Prvá časť zachytila spomienky pána Ladislava Baránka na Predmestie. Druhým osloveným pamätníkom bol pán Vladimír Melzer, ktorý v spomienkach opísal svojich predkov a život na Mariánskom námestí v Žiline prakticky od roku 1894 až po súčasnosť. Autorkou  tretej časti Spomienok na Žilinu bola pani Mária Kaššová, rodená Harantová. V. diel Spomienok na Žilinu zachytil rozpomienky pána Júliusa Užáka na príchod svojich predkov v 19. storočí do Žiliny, kde sa trvalo usadili a potomkovia Užákovcov tu bývajú do dnešnej doby. Starý otec Štefan Užák bol železničiarom a tomuto povolaniu sa neskôr venoval i jeho syn Jozef. Ostatných päť detí si vybralo iné zamestnania. Neskôr k nim do rodiny pribudli ešte dvaja nevlastní súrodenci. Cez opis otcovej mladosti a osudov jeho súrodencov sa autor postupne v spomienkach rozhovoril  o otcovej svadbe, ťažkých začiatkoch v prenajatom byte v Žiline na rohu Mydlárskej a Hodžovej ulice.  Koncom 30-tych rokov 20. storočia sa otec spolu s bratom rozhodli rozbehnúť živnosť. Prenajali si známu žilinskú kolkáreň  na Predmestskej ulici. Jednalo sa o kolkáreň, ktorá patrila rodine pani Márie Kaššovej, rodená Harantovej. Po vojne sa rodičia rozhodli odísť do domu na Frambore, kde prežil Július Užák svoje detské roky. Osudy rodiny môžeme ďalej sledovať v dome na dnešnej ulici Vojtecha Tvrdého, kam sa po dlhom čakaní rodina presťahovala. Tu sa odohrávalo najťažšia obdobie  otcovho života ako živnostníka. Až po roku 1989 otca s bratom čakalo odškodnenie za nespravodlivý rozsudok. Do mozaiky dejín mesta pribudol ďalší zaujímavý a poučný príbeh.

Po redakčnej úprave vyšla 52 stranová knižka, ktorá je doplnená  dobovými fotografiami  Čierno biela publikácia  vyšla v náklade 300 kusov a mapuje v prevažnej miere najmä obdobie od 30-tych rokov 20. storočia do 60-tych rokov 20. storočia v Žiline.

PhDr. Marián Mrva