FOTOMOSTY ŽILINY II

Výstava je veľkým prínosom k tomu, čo latinčina nazvala Génius loci, teda k spoznaniu ducha nášho mesta. Snahou autora je na vystavovaných fotografiách prepojiť históriu a súčasnosť mesta Žilina po stránke:architektonickej, civilizačnej aj empatickej. Cez historické fotky – prvé obrazkové zmienky a prvú obrázkovú identitu Žiliny poukázať na to ako vyzerala Žilina v minulosti a k akému jej rozmachu došlo. Na fotografiách prepojiť život cez prahy storočí. Vzkriesiť ducha života Žiliny z obdobia rokov 19 a 20 storočia, porovnať architektonické aj komerčné zmeny Žiliny v 21. storočí. Fotomostami poukázať na fakt, že vývoj nie je možné zastaviť, ale je možné sa poohliadnuť do histórie a porovnať atmosféru vtedajšieho a terajšieho života objektov a ľudí nášho mesta. Predstaviť ľuďom tohoto mesta historické objekty Žiliny, akými zmenami prešli počas ich existencie. Výstavou priviesť ľudí k zamysleniu nad svojou úlohou v tomto meste a poukázať na fakt, že človek by mal mať úctu k histórii svojho mesta a mal by sa snažiť svojim myslením, postojom a prácou o jeho ďalšie zvelaďovanie pre prichádzajúce generácie.

Žilina  bola a je jedným z najväčších miest Slovenska, ktoré si vyslúžilo ako jediné  pomenovanie „slovenský Norimberg“. Až do súčasnosti sú viditeľné v plnej kráse gotické a renesančné prvky ranostredovekého rínku, ktoré nám zanechali tešínski Nemci, spoluzakladatelia nášho mesta  so Slovákmi. Toto krásne námestie,  na Slovensku jedinečné, spolu s ďalšími stredovekými pamiatkami, ale aj novovekými skvostami – secesnou budovou Rosenfeldovho paláca,  budovou Rakúsko-uhorskej banky od skvelého architekta Jozefa Huberta, Scheerovými funkcionalistickými budovami a inými stavbami, nás napĺňajú pocitom hrdosti ku nášmu mestu. Je dobré, že tento pocit možno vyjadriť rôznymi formami a podobami. Klasické knihy o dejinách a architektúre striedajú nové možnosti, vzniknuté na základe moderných techník, počítačov a internetu, neraz skĺbené aj so staršími formami. Žilina má to šťastie, že sa zachovali rôzne podoby mesta už od roku 1871 až po súčasnosť na pohľadniciach i fotografiách. Vďaka  tým, ktorí so záľubou  zhromažďujú a poskytujú tieto  dôležité artefakty pre spoznanie mesta a jeho históriu, architektúru a umenovedu, môžeme dnes predložiť návštevníkom tejto výstavy dielo p. Plešingera. Spomeniem  aspoň niektorých takýchto zberateľov, ako je p. Nedorost, Pfliegel, Szandányi, Slávik a mnohí iní. Aj archív v Žiline má už dnes slušnú zbierku pohľadníc a fotografií mesta.

O autorovi:

  1. Ľuboš Plešinger, autor dnešnej výstavy, je „ze“ Žiliny, teda rodák, ktorý má rád toto mesto. Je všestranným človekom, v ktorom sa spája nielen technika – je absolventom Slovenskej vysokej školy technickej – ale i krása pohybu. Je i absolventom vysokej školy ako Učiteľ tanca a tanec i sám  na vysokej úrovni uskutočňoval.  Treba spomenúť fakt, že v našej žilinskej Športovej hale sa stal v roku 1986 majstrom Slovenska spolu so svojou tanečnou partnerkou z Nitry. Medzi jeho záľuby patrí i kreslenie, hudba a fotenie. Tento všestranne nadaný Žilinčan nám práve prostredníctvom fotoaparátu a počítača poskytuje cez svoje diela nové pohľady na verejné priestory, domy a architektúru mesta, najmä rínku – Mariánskeho námestia, ale i jeho ďalších častí. Jeho fotografie sú nielen „historické“ a umelecké, ale pri pohľade na ne u každého návštevníka  musí vzniknúť myšlienka – kde to je, čo tam bolo, ako sa to zmenilo.  To je presne úmyslom autora – podnietiť každého, kto si pozrie jeho dielo, aby sa zamyslel, spomenul si,  aby  v ňom vyvolal  pocity osobnej skúsenosti, ale i radosti pri pohľade na všetku  tú krásu, čo nám Žilina i autor dáva. Som rád, že som mohol spolupracovať pri tvorbe týchto krásnych fotografií. Chcel by som sa autorovi a všetkým, ktorí spolupracovali na tejto výstave poďakovať a prajem všetkým návštevníkom pekný zážitok z výstavy.  A Žilinčanom i Žilincom prajem, aby mali čím viac takých ľudí medzi nami, ako je p. Plešinger.

Mgr. Peter Štánsky, riaditeľ štátneho archívu v Žiline